STRACH V OBLAKOCH

Su rozne druhy fobii a jednou z nich je aj strach z lietania.Ti,co sa radi presuvaju lietadlom sa iste divia,ale co uz,ludia sme vselijaki.Takito cestujuci su nocnou morou pre palubny personal,ktory by o tom mohol napisat zazitky v kniznej podobe v niekolkych zvazkoch.Mal som jedneho kolegu,pre ktoreho predstava priblizit sa k lietadlu na menej ako sto metrov nahanala hrozu a predstav,ze by mal letiet priam panicky strach.Nejaku dobu posobil v Skotsku a kazdy presun na Slovensko riesil autobusom s prestupom v Londyne,co mu zabralo neskutocne vela casu,co nam ostatnim sa zdalo nepredstavitelne.Taka cesta sa da absolvovat raz,clovek pri tom vidi viac z krajov,ktorymi prechadza,ale to je asi tak vsetko,ved kazda skusenost cloveka obohati.
Raz sme s kolegom isli na par dni na Slovensko a nas kolega sa rozhodol ukoncit svoj pobyt v Anglicku a vracal sa domov.Chceli sme,nech poleti s nami,ved este aspon par chvil stravime spolu a potom ktovie kedy sa zas uvidime,ale ten o tom nechcel ani pocut.Prehovarali sme ho ako sa dalo,ale pre neho existoval len jeho autobus a 36 hodin romantickej cesty domov.Raz,ked jeho hladina alkoholu v krvi bola na vyssej urovni sa nechal zlomit a pristal teda,ze s nami poleti domov.Na druhy den to uz lutoval,lebo ako sam povedal,to lietadlo,do ktoreho on sadne,sa urcite zdrbe dolu skor,ako dosiahne cestovnu letovu hladinu,ale letenka uz bola kupena a kedze jeho sposob zivota mu velke,ci skor ziadne uspory nedoprial,ci chcel,alebo nie,bol nuteny letiet.
Ked sme presli vsetkymi procedurami a mal moznost vidiet odstavene lietadla na stojanke,v ustach mu ostalo sucho a usudil,ze je najvyssi cas na whiskey,aby mu to dodalo odvahu.Asi to povazoval za dobry napad,lebo v bare sa zastavil este trikrat,stvrty sme mu to uz nedovolili,aj ked tvrdil,ze triezvy buchat na nebesku branu nemoze,lebo triezveho ho nikto nepozna a tak by ho dnu ani nepustili.V lietadle sme si zobrali radu pre seba,miesto pri okne striktne odmietol,k ulicke sme ho zas nechceli pustit,lebo by bol hadam schopny utiect tesne pred odletom a tak som k oknu zasadol ja,on medzi nas a kolega pri ulicku.Ked sa do lietadla oprel push back,panicky strpol,chytil do ruk sklapaci stolik,mal som dojem,ze ho odtrhne,tak som ho ukludnoval,ze to nic,len nas vytlacaju,na co on s rozsirenym zrakom povedal,ze uz to je hroza a co bude hore,si nevie ani predstavit.Ked sme zacali taxovat,mal som dojem,ze sa modli,aj ked neviem,ci bol veriaci.Start prebehol v pohode,pokojne sme stupali hore a nabrali kurz v ustrety vychadzajucemu slnku,nakolko to bol skory ranny let.Nas vystraseny kamarat mal cely cas zatvorene oci a bol v nejakom neprirodzenom krci.Uvolnil sa asi iba na chvilu,ked sa pri nas zastavila stewardka s vozikom a velmi vdacne si zas doplnil mnozstvo alkoholu,ktore hned aj skonzumoval.
Ako to uz obcas pocas letu byva,sem-tam sa vyskytnu turbulencie,niektore vacsie,niektore uplne male,doslova zanedbatelne,ked sa lietadlo len trosku pokyve a uplne v pohode sa leti dalej,nie je potrebne sa ani priputavat.Do jednej takejto malej turbulencie sme vleteli aj my,co v momente nasho vystrasene kamarat prebralo.
-Co to bolo???-dobre ze nevyskocil na rovne nohy,bez ohladu na to kde sa nachadza.
-Ale to nic,pohoda,ved letime dalej,tak nerob paniku,nic sa nedeje- povedal som hned,aby bol kludny a neprivolaval na nas pozornot.
-Ale ved som jasne citil,ako sa trasie cele lietadlo,tak akoze sa nic nedeje?-ozyval sa coraz hlasnejsie kamarat.
-To bola len taka mala turbulencia-povedal som mu.Ahned som mu aj vysvetlil,co to vlastne ta turbulencia je a ako sa prejavuje.Samozrejme,ze mi neveril,pre neho to bolo neprijatelne vysvetlenie,rozum mu hovoril,ze to bude nieco ine,co mi hned aj povedal spolu s tym,ze aby som ho neklamal,ked sa v tom vyznam viac ako on.V tej chvili ma trosku nastval a tak som mu povedal nieco,co som neskor olutoval,ale v danej chvili sa mi to nezdalo take,zeby to mohlo mat az take nasledky na jeho psychiku.
-No tak teda dobre,nebola to turbulencia,ale ohlo sa nam kridlo-povedal som mu,ked som sa pozrel z okna a videl som winglety na kridle.Moja veta ho donutila,aby po prvy raz pozrel cez okno von a kedze na kridlo mal dobry vyhlad,winglety musel vidiet aj on a samozrejme aj to,ze su prirodzene ohnute,o com on vsak nemal ani paru a keby som mu vysvetloval,ze na co to je,aj tak by mi neveril.Ked to uvidel,asi sa mu v hlave premietol cely jeho biedny zivot a uz sa videl,ako sa rutime niekam k zemi,lebo to bol zaciatok jeho show na palube.
-A to nikto nevidi?-zvrieskol na cele lietadlo.-Ako to,ze to nikto nevidi,co robia vlastne ti piloti s nami?-Hned sa zacal zhanat poi stewardke a bolo stastim,ze kolega sedel pri ulicke,lebo som si isty,ze keby sedel pri ulicke on,snazil by sa dostat do kokpitu hoci aj nasilim.
-Pod sem,uz aj pod sem-krical na stewardku,ked ju zbadal-pozri sa,kridlo sa nam ohlo,chod to povedat pilotom,uz aj to chod povedat pilotom,nech s tym nieco robia,ako mozu takto letiet s ohnutym kridlom,co nas tu chcu vsetkych pozabijat?-Vrieskal to na cele lietadlo,ludia sa obzerali co sa vlastne deje a jeho vobec netrapilo,ze slovencine nerozumie ani jedna stewardka,ale snazili sa ho upokojit,co sa minalo ucinkom,tak som jej povedal,co a ako sa to zbehlo a ze s jeho fobiou aj tak nic nenarobi,tak nech k nam zavola jedneho pilota,ktoremu nas kamos ukaze ohnute kridlo a bude pokoj.Tak sa k nam musel unuvat sam kapitan osobne,aby sa presvedcil,ze mame fakt ohnute kridlo a uistil nasho kamosa,ze on s tym lietadlom nejako pristane,nech nema obavy.Nato sa on upokojil,najma ked som mu povedal,ze to bol kapitan osobne,tak aby videl,ze mu naozaj zalezi na tom,aby sme sa bezpecne na zem vratili.Kamarat bol spokojny sam so sebou,ludia sa usmievali pod fuzy a on,aby bol este pokojnejsi,si dal este dalsie drinky,ved bolo treba upokojit nervovu sustavu.Pristatie prebehlo v pohode,ale podla nasho kamosa nie a samozrejme ze to bolo sposobene ohnutym kridlom.Ked sme cakali na pasovke,tak ludia nanho pozerali a usmievali sa a on,ked to videl,tak si len tak pre seba a trochu pre nas utrusil,samozrejme aj pod vplyvom prezitych udalosti a aj nejakemu tomu pohariku,ale logikou jemu vlastnou-Somari,clovek im zachrani zivot,lebo za tym kapitanom nikto nesiel,nikto si nevsimol,ze mame kridlo ohnute,iba ja a oni sa zo mna este rehocu,debili-.



S dalsim mojim priatelom som zazil vec,ktora bola jemu vlastna,najviac sa zabaval tym,ked vsemozne sokoval svoje okolie.Raz sme leteli sluzobne do Prahy a este cestou na letisko sa zastavil v lahodkach,kde si zobral 20 dkg vlasskeho salatu,ale nechapal som,naco ho dava do sacku a nie do poharika.On si ten sacok len zaviazal a hodil do kufrika a sli sme.Na moje prekvapenie si zobral miesto pri ulicke,hoci pomaly odmietal nastupit do lietadla,ak nesedel pri okne a bol by schopny radsej cakat na dalsie ako by mal sediet inde,ako pri okne.po starte sme si dali obcerstvenie,kavu a pokojne sme leteli ku Prahe.Kamarat zacal nahlast vzdychat,ze mu nejako zle a neciti sa dobre,vytiahol sick sacok a patricne hlasno,aby ho podla moznosti bolo pocut co najdalej vyprodukoval zvuky davenia do sacku.Lenze on pred tym do toho sacku vpasoval ten svoj aj so spominanim salatom.Ked prisla stewardka,poziadal ju,ci by mu nepriniesla pecivo,lyzicku si nechal od kavy.Tato mu ho v dobrej viere aj priniesla,na co kamarat vytiahol sick sacok a zacal si ujedat svoj salat so slovami-Skoda to vyhodit- daval najavo celemu okoliu,ako mu to super chuti.Vysledkom jeho snahy bola zvysena spotreba sick sackov na nasom lete,lebo kraqtko na to sa zvuky davenia ozyvali velmi casto,z coho moj kamarat mal velku radost.

autor: superflash
dátum: 5.4.2009
počet zobrazení: 158476

Diskusia k reportu [5] | Na zoznam reportov | Na začiatok